Kanada - Québec - 400.výročie.

V rámci reprezentácie občianskych frankofónnych združení na Slovensku, na pozvanie francúzskej a kanadskej vlády prostredníctvom ich poverených inštitúcií a v pozícii zakladateľa-prezidenta Pont Francophone som mal česť zúčastniť sa na 400. výročia založenia Québecu (2008). Po početných projektoch (viac ako 60) prevažne na slovenskej a európskej pôde mohla asociácia opustiť starý kontinent a presunúť sa do Samuelom de Champlainom objaveného Québecu.

Na programe: konferencie, okrúhle stoly, občiansky parkúr a ateliéry na aktuálne témy s akcentom na spoločenské, kultúrne, ekonomické a politické výzvy, ktorým súčasný vývoj musí čeliť. V rozpätí jedného týždňa prebehli taktiež predstavenia, hudobné i divadelné výstupy domácich i zahraničných kapacít. V ten istý týždeň sa v Québecu konal aj medzinárodný deň mládeže OSN.

Viaceré osobnosti nás poctili svojou prítomnosťou. Osobne som z nich stretol (vyhľadal) niekoľko:

-generálna guvernérka Kanady, Michaëlle JEAN

-Philippe VAL, riaditeľ francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo 

-politickí predstavitelia mesta Québec, ktorých som bombardoval chúľostivým otázkami (vláda v Ottawe, vláda v Québecu a ich kolízie, nezávislosť, pozícia obyvateľov autochtónnych provincií a i.)

Stretnutie s generálnou guvernérkou Kanady, Michaëlle JEAN

Jej Excelencia bola v sprievode kanadských umelcov Jully Black, K'naan, Samian a Ariane Moffat. Stretnutie bolo moderované Sol Guyom a humoristom Benoit Lefebvreom. Názov? Dialóg s mladými pretavený do reálnej podoby so združeniami L'Apathie c'est plate a Démocracy250.

Tvár vyžarujúca emócie, až priam neuveriteľná identifikácia s načrtnutou problematikou

Skôr, ako som ju stretol, dočítal som sa, že bola štipendistkou na Univerzite v Montreali v odbore literatúry a jazykov, neskôr sa stala renomovanou žurnalistkou v rádiu i televízii, je treťou ženou v histórii a prvou ženou čiernej pleti, ktorej osud umožnil obsadiť tento skôr reprezentatívny post. Epopeja frankofónnych guvernérov začína od polovice 20. storočia. Dnes sa aplikuje na poste guvernéra rotačné pravidlo francúzskeho Kanaďana a anglického Kanaďana. Za devízu si ako 27. guvernérka Kanady vybrala "briser les solitudes", teda skoncovať so samotou ľudí, ktorým bol osud nepriaznivý. Vydatá za francúzskeho dokumentaristu Jean-Daniel Lafonda, požiadala francúzsky štát o odobratie jej francúzskeho občianstva, ktoré získala svadobným zväzkom. Bol to spôsob, ktorým chcela udusiť akúkoľvek polemiku o kanadskej guvernérke s francúzskym občianstvom.

Ľudia mi tvrdia, že je veľmi populárna. Obrovský stan, ktorý postavili pri univerzite Laval je otvorený od 18.00 a tam si na ňu počkáme. Prichádza o hodinku neskôr a hodinový lapsus je okorenený hudobnými umelcami s québeckým prízvukom, ktorému som v jednotlivých jeho odtienkoch aj podľahol.

Žiadne vrtuľníky, len pár policajtov a ochrankárov, ktorí nás decentne kontrolujú pri vstupue. Áno, na pozvánku. Tá však nemala protokolárnu formu s adresátom, ale skôr reklamnú. Distribuovaná iba aktérom aktivít počas celého týždňa. Prvý inuitský raper nás naladia so svojím montrealským kolegom, ktorý prízvukuje fakt, že jeho inuitský priateľ môže vo svojom jazyku spievať iba tu, na pódiu, a rádiové vlny sú pre neho zatiaľ neprístupné. Dôvod? Zákon neupravuje možnosť spievať v jazyku tejto menšiny.
Prvé konštatovanie: prekvapený ležérnosťou bezpečnosti počas celej akcie.

Prichádza. Tancuje v rytme rapu. Všetci tlieskajú, zostávam ohúrený. Pripomína mi to americké mítingy. Prišla si nás vypočuť, diskutovať s nami, po francúzsky, anglicky i po španielsky.

Jej identifikácia s načrtnutými problémami je obdivuhodná. Ak hovoríme o vážnych veciach, slzy sa jej tlačia do očí...a Vám tiež. Keď jej ďakujete v chválospevoch rétoricky uložených vo vašich postrehoch , opäť je dojatá a potláča slzy...tentokrát slzy štastia.

Úplná absencia komerčného úsmevu. Dôveryhodná radosť plynúca z jej očí, líc, nechcem ani tomu uveriť. Ešte som nevidel politického predstaviteľa, išiel som povedať "hrať", ale nie, poviem identifikovať sa tak autenticky!

Zahŕňame ju otázkami na kultúrne rozdiely, pozície autochtónnych provincií, ktorých členovia sú prítomní na stretnutí. Slabá alfabetizácia, nespravodlivosti, nedostatočný prístup k základným ľudským právam, marginalizácia...ubezpečuje a pozýva nás, aby sme sa nevzdávali, bojovali za svoje práva, viedli dialóg. Zároveň podčiarkne, že Kanada je príkladom multikulturálnosti. Krajina otvorená novým záujemcom, fakt, ktorý potvrdzujem, keď čítam v lokálnych novinách, ako sa vláde nepodarila dosiahnuť kvóta vytýčeného počtu imigrantov, "slabosť", ktorej musia čeliť a doslova ju odstrániť.

Politická dišputa

Otázky o nezávislosti sú veľmi citlivé. Cítite to vo vzduchu. Domáci vyjadria zdržanlivosť v grupových debatách, ale v osobných rozhovoroch sa odviažu. Dve referendá už premárnili a jednotlivci mi vedia dokonca povedať výsledok na stotinu presne. Dôvod neúspechu? Podľa slov québeckého politika: "Ľudia si povedali, že je lepšie niečo, čo je, ako niečo nové, neisté, aj keď zaujímavo sa profilujúce".

Okrúhly stôl vo forme diskusie a súčasne raňajok za prítomnosti politikov a domácich žurnalistov sa začína o 8.00h. Je nás približne sedem na jedného politika a ihneď začnem "zabijákmi" o nezávislosti, keďže som vycítil chúťky a tendencie tohto charakteru u nami prítomného poslanca. "U nás na Slovensku, a všeobecne v strednej a východnej Európe sem-tam vyjde článok o vzťahu Kanada-Québec a ľudia sa v tom niekedy strácajú ako v hmle. Budem fabulovať: zajtra získate nezávislosť, získate rozhodovacie kompetencie a Ottawa sa už nebude miešať do otázok v rámci Québecu. V čom sa veci zmenia, v čom môžete byť lepší od Ottawy?" Domáci žurnalisti sa začervenajú, jedna mi pošepne: "to si mu dal, dobre, lebo ja by som sa takto nespýtala". Poslanec si vzdychne a povie: "Náročná a komplexná otázka. Určite by sme boli sociálnejší, efektívnejší v otázkach náročných problematík. Prejavili by sme väčší rešpekt. Manažovali by sme to určite lepšie a ľudskejšie".

V rámci podobnej témy, popíjajúc kávu, mimochodom tak transparentnú, ako je napr. súkromný život prezidenta Sarkozyho, zarozprávam sa s Monsieur, ktorého jednotlivé ťahy mi napovedajú, že sa pohybuje vo vodách obchodu a veľkého biznisu. Neváhal postaviť do sporu frankofónnych s anglofónnymi poslancami rokujúcimi v Ottawe.

"Ani si neviete predstaviť lobbing rôzneho druhu, ktorý prebieha v pozadí. A keďže frankofóni sú v menšine..."

Indiánska rezervácia WENDAKE, v ktorej podľa slov hurónskeho sprievodcu žije dnes 1400 Hurónov z celkového svetového počtu 3000.

A sme pri tom! Tá istá pesnička: machiavelizmus na politickej šachovnici. Upokojuje ma to vzhľadom na veľmi pozitívny pocit z Québečaniek a Québečanov. Až tak pozitívny, že som dospieval do štádia presvedčenia o existencii krajiny, kde akékoľvek hrboľatosti spojené so životom sú už dávno vyriešené a krajina "nemá ľudské problémy".

Vrúcný esprit, prívetivosť, rurálny altruizmus na periférii, kde Vás privítajú, poradia Vám, nasmerujú Vás...kvalitné služby zákazníkom. Radosť v tóne hlasu pri vysvetľovaní, nekomerčné úsmevy tak časté, že montrealská kamarátka pôvodom z východnej Európy sa s tým posledné roky už nevie vysporiadať. To ma dostalo! "Keď som prišla, tešila som sa z milých tvárí, váženia si zákazníka a totálnej absencie zazerania. V mojej postkomunistickej krajine ešte dnes prídem do lekárne a zazerá na mňa, ako keby som ju obťažovala. Hrozné! Tu, tu sa stále usmievajú, neverím, že to je možné sa stále takto udržiavať, je to neúprimné."  Má ťažkú situáciu: vo svojej bývalej domovine neúcta, v Kanade až prehnaná a preto podozrievavá a teda znechutená.

Hľadanie zlatej strednej cesty, toho "juste milieu" bolo priam kardinálnou kategóriou Jankelévitcha a vo svojskom kontexte ju prešpikoval i Flaubert s Emmou Bovaryovou, čo vyústilo do ľudskej črty, ktorou sa stal "bovaryzmus".

Québec, merci!

Ľubomír JANČOK, zakladateľ-prezident asociácie

Počas týžňovej misie došlo k viacerým dohodám o užšej spolupráci Pont Francophone v najširšom kontexte. Nová sieť spolupráce sa načrtla s Kambodžou, Libanonom, Moldavskom, Rumunskom, Srbskom, Dánskom a Portugalskom. Tri konkrétne spolupráce sa pripravujú s Québecom.